BARNEVELDKY

Vložené 03.05.2020

Plemeno je zaujímavé svojou znáškou a tmavou farbou škrupiny, nezanedbateľná je mäsová úžitkovosť. Vhodné sú do menších priestorov, ale dokážu využiť aj väčšie výbehy.  Atraktívna je tiež dvojlemovaná kresba najčastejšie  chovaného farebného rázu.

Barneveldky pochádzajú  z Holandska, zdrobnené vznikli neskôr v  Nemecku a vo Vzorníku plemien hydiny sú zaradené  do skupiny stredne ťažkých plemien. Plemeno je pomenované po holandskom meste barneveldiek, v ktorého okolí vznikalo v polovici 19. storočia krížením miestnych krajových sliepok s dovezenými ázijskými plemenami.

Barneveldka hnedá čierno dvojlemovaná 1,0, 95 b a čestná cena. Foto Jozef Kondáš.

Hans Schippers, ktorý sa barneveldkami zaoberá, uvádza nasledujúci vývoj: V rokoch  1850 – 1875 boli dovezené kočinky, malajky, brahmanky a langšanky a tie sa krížili  s miestnymi  plemenami. Miestne  kury mali niektoré spoločné  znaky vďaka tomu, že sa na liahnutie  používali vajcia z chovov miestnych poľnohospodárov, ktorí používali tmavé kohúty. Populácia ale nebola jednotná. Okolo roku 1885 sa na  kríženie používali brahmanky a na potomstvo následne langšanky. V roku 1898 boli použité wyandotky zlaté čierno  lemované (resp. ich predchodkyne), v roku 1906 žlté orpingtonky. Neskôr sa do vzniku plemena zapojili langšanky, ktoré mu odovzdali otužilosť a dobrú zimnú znášku. Na  zlepšenie farby vajec boli  použité aj francúzske maransky.

Snaha o zjednotenie farby a typu bola vyvíjaná okolo roku 1910. Klub chovateľov barneveldiek bol v Holandsku založený v roku 1920, v rovnakom období bol určený tiež štandard plemena. Na jeseň roku 1921 boli  barneveldky predstavené  na svetovej výstave v Haagu. Plemeno sa stalo pomerne úspešné práve vďaka svojej znáške. Rozšírené sú údajne nielen  v Európe, ale aj v Amerike a v Austrálii.

ZDROBNENÉ BARNEVELDKY vznikli zanedlho po veľkých. Vznikali v Británii a v Nemecku. Britská populácia ale neskôr zanikla. Pri ich šľachtení  boli  použité zdrobnené wyandotky a indické bojovníčky. Po prvý raz  byli vystavené v roku 1927. Aj u nich sa požaduje  tmavá farba škrupiny, tá ale často nedosahuje také sfarbenie ako pri veľkých barneveldkách.

Plemenné znaky

Ide o plemeno skôr menšieho telesného rámca. Hmotnosť  kohúta do jedného roka sa pohybuje medzi 2,6 až 3,1 kg, sliepky medzi 2,0 až 2,5 kg. Pre barneveldky je charakteristický vodorovne nesený, široký a hlboký trup. Pomer dĺžky k hĺbke je 3:2. V knihe Plemena drůbeže (Plemená hydiny) sa okrem hmotnosti uvádzajú aj rozmery trupu. U kohúta je to dĺžka  22 cm, šírka 12 – 13 cm, hĺbka 14 cm, u sliepok dĺžka 19 cm, šírka 11 cm a hĺbka 13 cm.

Prsia by mali byť plné, dobre zaoblené, široké a plné je aj brucho. Horná línia má tvar mierne otvorenej lýry, najnižší bod sa nachádza  hneď za krčným závesom. Chrbát je kratší, sedlo bohato operené. Na sedlo plynule nadväzuje stredne dlhý chvost, ktorý je nasadený pod uhlom 50 °. Kormidlové perá musia byť mierne rozovreté, u kohúta úplne  zakryté širokými kosierikmi. Nemecké stránky uvádzajú ideálny chvost dosahujúci  výšku hlavy.

Barneveldka hnedá čierno dvojlemovaná 0,1.

Beháky by mali byť jemnej kostry, stredne dlhé. Farba sa požaduje žltá s červenkastým nádychom. Tmavší nádych sa vyskytuje pri farebných rázoch okrem  bieleho, povolený je slabý dymový nádych u sliepok. Postoj je široký, koža je žltá.

Hlava barneveldiek by mala byť skôr menšia, pomerne široká, tvár mierne zarastená chmýrim (páperím, chĺpkami). Hrebeň by mal mať jemné tkanivo so 4 – 6 zubmi, zástavica sleduje líniu tyla, ale neprilieha k nemu. Laloky sú stredne veľké, ušnice červené, podlhovasté, aj ony by mali byť stredne veľké. Zobák sa požaduje krátky, žltý s tmavým vrcholom (slemenom).

Najčastejšie exteriérové chyby

Vylučujúcou chybou nezachovanie proporcií, nepomer medzi jednotlivými časťami tela. Patria k nim napr. veľká hlava, krátky alebo rovný hranatý chrbát či príliš dlhý trup. Chybné sú aj ploché, nedostatočne vyvinuté prsia.

Vyskytujú sa sedlové podušky, vylučujúcou chybou sú veľmi vyvinuté.

Chyby sú aj v utváraní hrebeňa a lalokov, ktoré nesmú byť hrubé a veľké. Neprípustné sú  tiež príliš svetlé alebo tmavé oči či ušnice so zábeľmi. U niektorých sa objavuje chmýrie na  behákoch nebo ich silný dymový nádych.

Farebné rázy

Barneveldky hnedé čierno dvojlemovaná.

Barneveldky sú známe predovšetkým ako dvojlemované, ale uznané sú aj v ďalších farebných rázoch. Sú to biele, čierne, modré, tmavohnedé a rodovo sfarbené sivoprsé, chovajú sa aj strieborné dvojlemované.

Dvojlemované sú najčastejšie chovaný farebný ráz. Zdrobnené barneveldky dvojlemované boli  uznané v roku 1931 v Nemecku. 

Hlava kohúta dvojlemovaných barneveldiek je čierna. Závesy, ramena a chrbát sú červenohnedé. Jednotlivé perá v závesoch  majú čiernu kostrnkovú kresbu a čierne  lemy, pričom v sedlovom závese sú tieto lemy tenšie ako v krčnom. Tiež perie na ramenách  a chrbte býva čierno  lemované. Štíty krídel by mali  byť tmavohnedé so širokým čiernym lemovaním alebo dvojlemovaním. Prsia, brucho a holene sú prevažne čierne, uprostred pier  môže byť  menší podiel hnedej farby. Na ručných letkách sa požaduje úzky hnedý lem na vonkajšej zástavici, na lakťových vonkajšie červenohnedé zástavice. Vnútorné zástavice sú čierne. Chvost je čierny. Všetko perie by malo mať výrazný zelený lesk. Uvádza sa, že kohúty, u ktorých sa vyskytuje dvojlemovaná kresba sú otcami sliepok s lepšou kresbou.         

Tiež hlava sliepok je čierna. Čierny by mal byť aj krčný záves, prípustná je prímes hnedej farby, ktorá ale nesmie byť na povrchu viditeľná. Operenie trupu je červenohnedé, perie má výraznú čiernu dvojlemovanú kresbu. Menej žiadaná  je kresba trojlemovaná. Ručné letky majú vonkajšie zástavice hnedé, lakťové hnedé s čiernym popraškom. Vnútorné zástavice sú čierne. Kormidlové perá sú v hornej  časti hnedé s čiernym popraškom, ostatné sú čierne. Aj pri sliepke sa požaduje výrazný zelený lesk.

Neprípustnými chybami sú príliš svetlá základná farba či nevýrazný lesk. U kohúta nesmie chýbať červenohnedá farba v krčnom závese, na prsiach je neprípustná prevládajúca hnedá farba. U sliepok nesmie na povrch prerážať hneď v krčnom závese, lemy by nemali byť len  jednoduché. Chyba je tiež poprašok, nepravidelné nebo špicaté lemovanie, zábely alebo celé čierne perá v letkách.

Čierne barneveldky vznikli v r. 1920. Na dosiahnutie čistej čiernej farby boli použité čierne plymutky a wyandotky. S použitím  
čiernych zdrobnených wyandotiek z nich boli vyšľachtené zdrobnené čierne barneveldky (1954).

Biele barneveldky vznikli pomocou bielych plymutiek a leghorniek (1934). Na vyšľachtenie zdrobnených bielych boli použité zdrobnené čierne barneveldky a biele wyandotky. (1960).

Rodovosfarbené sivoprsé veľké sa údajne nechovajú, zdrobnené  boli v Nemecku uznané v r. 1988. Tu boli využité zdrobnené bielefeldky, rodovosfarbené dolnorýnske a vlašky.

Tmavohnedé (1982 v Nemecku) pochádzajú  z čiernych barneveldiek, rodajlendiek a hempšíriek. Rovnaké plemená v zdrobnenej forme sa použili pri vyšľachtení tmavohnedých zdrobnených barneveldiek (1987).

Zdrobnené modré barneveldky boli pôvodne vyšľachtené v Holandsku. Použité boli zdrobnené barneveldky dvojlemované a wyandotky zlaté modro lemované. (1987).

Modrá farba pochádza z kríženia čiernych barneveldiek a dolnorýnských kur (1997). 

V decembri roku 2011 boli v Nemecku prezentované tiež zdrobnené barneveldky strieborné dvojlemované.

 

Barneveldky sú plemeno s kombinovanou úžitkovosťou. Vyznačujú sa najmä znáškou veľkých tmavohnedých vajec. Minimálna hmotnosť násadových vajec je 60 gramov, znáška sa pohybuje od 170 do 190 vajec. Od zdrobnených  barneveldiek sa požaduje znáška 140 vajec o hmotnosti 40 g. Farba škrupiny nebýva taká intenzívna ako u veľkých.

Podobne ako u velsumiek, aj u barneveldiek platí, že farba škrupiny nie je rovnako intenzívna u všetkých nosníc a mení sa aj v priebehu znášky. Na konci znáškového cyklu bývajú vajcia svetlejšie.

Oba rázy majú dobrú zimnú znášku. Nezanedbateľná je aj mäsitosť, uvádza sa ale pomalší rast.

Špecifiká chovu

Barneveldky sú odolné a zhánlivé plemeno. Vhodné sú do veľkých aj obmedzených výbehov. Uvádza sa, že sú pokojné, znášanlivé a nemajú tendenciu preletovať cez oplotenie. Aj  kohúty sú  veľmi mierne a za normálnych okolností voči ľuďom neagresívne.  Podobne ako väčšina stredne ťažkých plemien, sú náchylné na tučnenie. Výživný stav je treba ustrážiť najmä  pokiaľ sa barneveldky chovajú v menších priestoroch.

Zdrobnené barneveldky občas kvokajú. Pokiaľ sa kvokavosť vyskytne, sú dobré kvočky.

Ako záporná vlastnosť plemena sa zmieňuje veľká náchylnosť na Markovu nemoc, proti ktorej by sa mali jednodenné kurčatá očkovať. Pri nákupe kurčiat  sa informujte, či sú  očkované.

U kurčiat barneveldiek možno rozoznať kohútiky od sliepočiek od prvého dňa, a to podľa toho, že kohútiky majú svetlé prsia.

Pri výbere na ďalší chov sa kladie dôraz predovšetkým na typ, ďalej na utváranie hlavy, tiež na sfarbenie. Belgické stránky uvádzajú, že hlavným cieľom šľachtenia je zvýšená fyzická odolnosť proti chorobám, pri zachovaní štandardu plemena.

Na obrúčkovanie sa použije pri kohútoch obrúčka o priemere 20 mm, pri sliepkach 18 mm, pri zdrobnených sa kohútom navlieka obrúčka o priemere 15 mm, sliepkam 13 mm.

Ing. Iveta Prombergerová, Ph.D.

e-mail: iprombergerova@gmail.com 

Chovateľ a foto Pavol Varga

e-mail: pali.varga72@gmail.com